Komplexné riešenie problematiky bezdomovcov žijúcich na území mesta Dunajská Streda

Verzia pre tlačPoslať e-mailom

Úvod     

Väčšina ľudí pri pomenovaní bezdomovec asociuje na postávajúcu, popíjajúcu osobu, ktorá pýta peniaze; niektorí si pomyslia na zamŕzajúceho chudáka, otravného žobráka, vyberača kontajnerov, atď.

Bezdomovec je človek, ktorý sa vymyká zo spoločnosti už na prvý pohľad svojím oblečením alebo stupňom dodržiavania hygieny. Vyhľadáva také miesta, ktoré disponujú rovnakými charakteristickými znakmi: sú to miesta, na ktorých sa pohybuje vysoký počet obyvateľov, čiže predstavujú potenciálny zisk financií, zvyškov jedál a inej pomoci. Tieto verejné miesta sú väčšinou všetkým známe, sú to miesta pri obchodoch, na lavičkách, pri staniciach, ale aj obytné štvrte miest.

Bezdomovci už nie sú sezónnou témou, ktorú ako atrakciu médiá pravidelne ukazujú na začiatku zimy či pri prvých mrazoch. Bezdomovectvo je jedným zo súčasných celosvetových problémov.

Oficiálne v slovenskej legislatíve pojem „bezdomovec“ neexistuje. Na bezdomovcov sa vzťahuje len pojem „osoba spoločensky neprispôsobivá“, prípadne sociálne vylúčená osoba.

Bezdomovectvo zaraďujeme medzi sociálno-patologické javy. Sociálna patológia definuje tieto javy ako deštruktívne alebo autodeštruktívne správanie ľudí, skupín aj celého spoločenstva. Patrí sem patologické správanie, patogénne podmienky, spoločenské, kultúrne podmienky a procesy vyvolávajúce alebo zapríčiňujúce patologické správanie. V súčasnosti sa spomedzi jednotlivých patológií zdôrazňujú najmä psychické poruchy, drogová závislosť, alkoholizmus, kriminalita. Primárnym argumentom je, že jednotlivec trpiaci aspoň jednou z uvedených patológií je náchylnejší stať sa bezdomovcom, pretože je najmenej schopný orientovať sa na trhu práce, resp. nehnuteľností, využívať systém sociálneho zabezpečenia, či získať podporu od rodiny, príbuzných a priateľov.

Byť bez domova znamená byť bez sociálnych väzieb a to je to, čo robí bezdomovca bezdomovcom. K životu bez citových väzieb sa pridružia ďalšie problémy - na ich zdraví, výzore, návykoch, komunikácii, cieľoch, uvažovaní. Ich spôsob života je taký odlišný, že pre väčšinu ľudí sa stanú nedôveryhodnými a neprispôsobivými čudákmi, ktorých sa bojíme, opovrhujeme nimi, či ich ľutujeme.

 

Základné pojmy

Slovo bezdomovec sa dá veľmi jednoducho preložiť ako „človek bez domova“.

V Európskej únii sa do kategórie bezdomovcov, či ľudí ohrozených bezdomovectvom patrí osoba:

  • bez prístrešku – bez možnosti pobytu pod strechou 24 hodín denne, napr. na ulici, v kanáloch či v nocľahárni;
  • bez bytu – osoby v rôznych zariadeniach, napr. v útulkoch, verejných ubytovniach, ako aj osoby, ktoré opúšťajú väznicu či inú inštitúciu;
  • bývajúca v neistých podmienkach – osoby, ktorým hrozí vysťahovanie, obete domáceho násilia, domácnosti v bytoch bez právneho nároku;
  • bývajúca v neprimeraných podmienkach – priveľa ľudí v byte, zlý technický stav budovy, mimo pitnej vody a elektriny, rôzne provizórne stavby, maringotky.

Vznik bezdomovectva sa celosvetovo vysvetľuje na základe individuálnych dispozícií, štrukturálnych zmien v spoločnosti, kultúrneho zázemia alebo vplyvu politických opatrení. Bezdomovectvo je z tejto perspektívy dôsledkom osobného zlyhania, za ktorú sú klienti väčšej či menšej miere zodpovední sami. V druhom prípade ide o štrukturálne zmeny na trhu práce a súvisiace ohrozenie občanov nezamestnanosťou alebo všeobecné demografické zmeny v štruktúre rodín (problémom sú obzvlášť rodiny neúplné, jednočlenné domácnosti a pod.).

V súčasnosti rozlišujeme krátkodobé a dlhodobé bezdomovectvo:

  1. krátkodobé bezdomovectvo – človek je v stave akútnej núdze a práve sa ocitol na ulici. Väčšinou je to dôsledok straty zamestnania či rodinnej krízy (rozvod, úmrtie člena rodiny). Ak takémuto človeku okamžite a účinne pomôžeme, je veľmi pravdepodobné, že na ulici neostane dlhodobo, za krátky čas sa mu podarí začleniť sa do spoločnosti.
  2. dlhodobé bezdomovectvo – človek je na ulici už dlhodobo (kritická hranica je rok až dva). Žije špecifickým spôsobom života, ktorý spôsobuje určité problémy znemožňujúce mu úspešný návrat do spoločnosti. Dlhodobé bezdomovectvo spôsobuje množstvo faktorov, ako napríklad alkoholizmus, drogová závislosť, absencia rodiny či narušené rodinné vzťahy alebo dlhodobá nezamestnanosť. Tieto aspekty ďalej negatívne vplývajú na ďalší vývoj osoby bezdomovca – stratí sociálne väzby, pracovné návyky, sebadôveru a sebaúctu. Spoločnosť však vníma tieto problémy zväčša len jednostranne – má predsudky a bezdomovca neprijíma.

Európska únia a jej členské štáty prezentujú bezdomovectvo ako formu viditeľnej chudoby. Chudoba v najširšom zmysle neznamená len byť hladný a nemať kde bývať. Chudoba znamená duchovnú a morálnu depriváciu, pasivitu, beznádej; chudoba je nulová šanca na zmenu bez pomoci zvonku.

Chudobu rozdeľujeme na absolútnu a relatívnu:

  1. absolútna chudoba - je založená na definovaní základných potrieb tých ľudí, ktorí sú považovaní v danej krajine za chudobných. Žiť pod absolútnou hranicou chudoby znamená priame ohrozenie života, je  založený na predstave o minimálnej životnej úrovni, zaručujúci osobám len fyziologické prežitie, to znamená na potravu, ošatenie a bývanie.

Na Slovensku forma absolútnej chudoby existuje v podobe bezdomovectva. Človek žijúci na ulici nemá strechu nad hlavou, má problém zabezpečiť si základné potreby na život, preto možno povedať, že je v priamom ohrození života.

  1. relatívna chudoba - predstavuje problém chudoby v bohatej spoločnosti. Je založená na porovnaní štandardu chudobných a tých, ktorí chudobní nie sú. Relatívne miery chudoby vychádzajú zväčša z porovnania príjmov k určitej strednej hodnote.

Bezdomovectvo dojíma majoritnú populáciu omnoho menej ako ostatné dôsledky chudoby, lebo sa spája s alkoholizmom, s nedostatkom vôle a ignorovaním sociálneho poriadku.

Hlavným cieľom práce s bezdomovcami je dostať ľudí bez domova späť do spoločnosti, alebo aspoň zvýšiť úroveň ich životných podmienok, prostredníctvom systémového riešenia bezdomovectva.

 

Charakteristika bezdomovcov

Bezdomovci sú veľmi rôznorodí ľudia z rôznych spoločenských vrstiev. Sú to muži a ženy rôzneho veku, s rozdielnym stupňom dosiahnutého vzdelania, majú rôznu minulosť, skúsenosti a odlišné problémy. Nájdeme medzi nimi skrachovaných podnikateľov, invalidných a starobných dôchodcov, naivných okradnutých jedincov, ľudí, ktorí nikdy nepracovali, zadlžených či rozvedených, ale i dobrodruhov, ktorým takýto spôsob života vyhovuje.

Sú bez vzťahov, zázemia, sebavedomia, nádeje, zmyslu života. Postupne strácajú motiváciu niečo so svojím životom robiť, často im stačí prežívať zo dňa na deň, nemajú žiadne plány, žiadne očakávania od seba, ani od druhých. Mnohí z nich si klamú, že sa v budúcnosti niečo zmení, že na nich čaká niečo dobré, bez toho, aby sa oni sami o to pričinili. Iní rezignovali a uvedomili si, že s každým dňom stráveným na ulici sa do bezdomovectva prepadajú hlbšie a hlbšie.

V minulosti boli bezdomovci vnímaní ako nedostatočne socializovaní jednotlivci, ktorí sa utiahli pred pravidlami širšej spoločnosti. Príčiny a problémy bezdomovectva sú však omnoho hlbšie, ako neprispôsobenie sa režimu. Veľmi málo ľudí chce byť bezdomovcom, väčšina z nich môže a chce žiť to, čo nazývame normálny spôsob života. Často sú to ľudia, ktorí rezignovali na akúkoľvek vlastnú snahu zaradiť sa naspäť do spoločnosti, pretože sa o to viackrát pokúsili, ale sami to nezvládli.

Pre bezdomovcov je typická najmä nestabilita ich aktuálneho životného usporiadania. Striedajú spanie vo verejných priestoroch s krátkodobými pobytmi u priateľov a využívaním sociálnych služieb. Ľudia bez domova sú zvyknutí prispôsobovať sa vzniknutým situáciám.

Príčiny bezdomovectva môžu byť veľmi subjektívne. Môžu súvisieť s konkrétnym  človekom, jeho minulosťou, sociálnym postavením a rodinným zázemím, zdravotným stavom či osobnými schopnosťami a danosťami. Človek o svoj domov väčšinou prichádza, keď nastane krízová situácia, pri ktorej zlyhá aj záchytná sociálna sieť (rodina, priatelia, spoločnosť) a ktorú ďalej nie je schopný zvládnuť iným  spôsobom. Ide o situáciu, ktorú človek vníma ako svoju osobnú prehru, a ktorú si sám nevyberá.

Medzi najčastejšie subjektívne príčiny patria:

  • vzťahové problémy v rodine – partnerské, súrodenecké alebo rodičovské,
  • úmrtie partnera, rodičov či inej blízkej osoby,
  • zdravotné postihnutie,
  • strata zamestnania, znevýhodnenia v prístupe na trh práce,
  • migrácia za prácou do veľkých miest, kde je jedinec odkázaný sám na seba,
  • neschopnosť plniť podmienky spojené s užívaním bytu/domu (platba nájomného a energií),
  • strata bytu/domu v dôsledku iných okolností (podvod, právny nárok iných osôb),
  • výstup z ústavného zariadenia (detský domov, psychiatrická liečebňa),
  • návrat z výkonu trestu odňatia slobody,
  • sklon k nekonvenčnému spôsobu života prijatý ako riešenie problémov,
  • rôzne druhy závislostí.

 

Cesty k riešeniu bezdomovectva

Kľúčom k riešeniu problému bezdomovectva je komplexný prístup. Riešiť problém komplexne znamená riešiť ho na všetkých jeho úrovniach, od materiálnej, cez zdravotnú a právnu, až po sociálnu zložku. Zapojiť sa musí tak bezdomovec sám, ako aj spoločnosť.

Existujú dva modely riešenie bezdomovectva, prístup housing first a schodíkový systém.

Prístup housing first pochádza z New Yorku. Hlavný princíp prístupu spočíva v tom, že človeku bez domova ihneď poskytne domov, stále a isté bývanie, ktoré môže využívať bez splnenia akýchkoľvek podmienok. Človek zaradený do programu housing first môže, ale nemusí využívať podporné služby, ktoré v podobe odborníkov prichádzajú za ním domov. Tento prístup sa podľa skúseností z krajín, kde ho prevádzkujú, ukazuje ako veľmi efektívny, a to nielen vo výsledkoch práce s ľuďmi bez domova, ale aj vo finančných ukazovateľoch.

Prístup housing first sa v modifikovaných podobách rýchlo rozšíril aj do západných európskych krajín. V niektorých krajinách, ako napríklad vo Fínsku, sa stal hlavným zdrojom pre znižovanie počtu dlhodobých bezdomovcov. Prístup housing first šetrí nielen finančné prostriedky, ale navracia človeku bez domova dôstojnosť, rešpektuje jeho súkromie i právo na bývanie napriek problémom, ktorými trpí. Človek má možnosť v pokoji vyriešiť svoje problémy v neohraničenom časovom úseku a táto skutočnosť sa stáva kľúčovou pre jeho navrátenie sa do bežného života spoločnosti.

Druhým modelom riešenia je takzvaný schodíkový model riešenia bezdomovectva. Ten je postavený na postupnom zlepšovaní podmienok života človeka bez domov. V prvej fáze človeka na ulici terénni sociálni pracovníci nasmerujú k sociálnym  službám určeným na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb. Ide predovšetkým o nocľahárne, strediská osobnej hygieny, nízkoprahové denné centrá, útulky a domovy na pol ceste. Tam sa už dostáva k ďalšej odbornej pomoci, je v takzvanej sieti služieb. Odtiaľ by sa mal odraziť ďalej – v konečnom dôsledku až k nájmu či inému vlastnému bývaniu.

Schodíkový model riešenia bezdomovectva je postavený na postupnom zlepšovaní podmienok života človeka bez domov.

Nasledujúci model riešenia bezdomovectva bol vypracovaný

MODEL RIEŠENIA BEZDOMOVECTVA 

   

zohľadňujúci jednotlivé rozmery sociálneho vylúčenia

Prevencia

                 

Chránené sociálne byty

     

Podpora zamestnanosti

       
                 

Domy na polceste

               
                 

Ubytovne

 

Vzdelávanie a rekvalifikácia

 

Chránené dielne

 

Terapeutické a duchovné programy

 

Program boja proti závislostiam

                 

Nocľahárne

 

 

 

Denné centrum

 

 

 

Ambulancie Ošetrovne

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Streetwork

 

 

 

 

                 

Prevencia

Spojovací článok celej koncepcie - sociálny pracovník (sociálny kurátor)

Zdroj: NotaBene,

O. Z. Proti prúdu

               
                 

 

Riešenie problematiky bezdomovectva v krajinách V4

V4 neformálne zoskupenie štyroch stredoeurópskych krajín - Maďarska, Slovenskej republiky, Českej republiky a Poľskej republiky. Spomínané krajiny predstavujú neformálnu regionálnu štruktúru EÚ a NATO, pričom sa hlásia k rovnakým hodnotám, spája ich spoločná história, kultúra a geografické postavenie.

Maďarsko - Bezdomovectvo v Maďarsku sa stalo viditeľným pouličným javom po zmene režimu. Počas socializmu sa štát snažil riešiť tento problém vytvorením robotníckych ubytovní a inými sociálnymi službami. Koncom 80-tych rokov došlo v strednej a východnej Európe k zmene režimu, na ulicu sa dostali počte ľudia, ktorí už prišli o svoje vidiecke korene, pričom neexistoval sociálny systém, ktorý by týmto bezdomovcom pomohol. Pred dvomi rokmi začal platiť zákon, ktorý výslovne zakazuje "užívanie verejných priestranstiev na účely, ktoré k tomu nie sú určené".

Česká republika - Myšlienka pomoci ľuďom bez domova v Českej republike je založená predovšetkým na terénnej sociálnej práci. Prax v tejto oblasti poukázala na potrebu osobnej starostlivosti o daného človeka, v rámci krátkodobej pomoci existuje mobilná lekárska ordinácia, ktorá vyšetruje bezdomovcov a snaží sa zabrániť šíreniu infekčných chorôb a je vybudovaná sieť

Poľská republika - Médiá prinášajú správy, že bezdomovcov je stále čoraz viac. Štátna politika považuje bezdomovectvo za stav vylúčenia. Zákony prikazujú pomáhať bezdomovcom. Väčšinu pomoci neposkytujú samosprávy, ale mimovládne organizácie. Zodpovednosť podľa zákona spočíva na samospráve, ale prakticky sa bezdomovcami zaoberajú mimovládne organizácie.

Slovenská republika - Všetky služby pre ľudí bez domova boli v minulosti  organizované nadšencami, prípadne kresťanskými organizáciami, neskôr začali vznikať občianske združenia. Nárast počtu ľudí bez domova predovšetkým v hlavnom meste Slovenska v Bratislave začal volať po zadefinovaní zariadení do zákona o sociálnych službách. Týmto krokom sa systém pomoci ľuďom bez domova zmenil.

 

Pojmy zo zákona o sociálnych službách v kontexte problematiky bezdomovectva

(Zákon NR SR č. 448/2008 Z.z. Zákon z 30. októbra 2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov)

nepriaznivá sociálna situácia (§2 ods.2) - ohrozenie fyzickej osoby sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy  z dôvodu, 1. že nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb, 2. pre svoje životné návyky, spôsob života, závislosť od návykových látok alebo návykových škodlivých činností

sociálne poradenstvo (§ 19) – odborná činnosť zameraná na pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii.

sociálna rehabilitácia (§ 21) - odborná činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti fyzickej osoby rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách s maximálnym využitím prirodzených zdrojov v rodine a komunite. 

pracovná terapia (§ 23) – odborná činnosť na osvojenie pracovných návykov a zručností fyzickej osoby pri vykonávaní pracovných aktivít pod odborným vedením na účel obnovy, udržania alebo rozvoja jej fyzických schopností, mentálnych schopností a pracovných schopností a jej začlenenia do spoločnosti.

nízkoprahový charakter sociálnej služby (§ 24) - sociálna služba, ktorá je pre fyzickú osobu ľahko dostupná najmä vzhľadom na miesto, v ktorom sa fyzická osoba zdržiava, a na výšku úhrady za sociálnu službu. Sociálna služba sa poskytuje anonymne bez preukazovania identity fyzickej osoby dokladom totožnosti a bez ohľadu na prejavy požitia návykovej látky.

nízkoprahové denné centrum (§ 24b) – počas dňa sa poskytuje sociálne poradenstvo, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, utvára podmienky na prípravu stravy, výdaj stravy alebo výdaj potravín, vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny.

utváranie podmienok na vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny (§ 18) - poskytnutie základných hygienických potrieb fyzickej osobe, ktorá si ich nevie alebo nemôže zabezpečiť v rozsahu potrebnom na zachovanie ľudskej dôstojnosti.

integračné centrum (§ 24c) – poskytuje sa sociálne poradenstvo a sociálna rehabilitácia, utvárajú sa podmienky na pracovnú terapiu a záujmovú činnosť.

nocľaháreň (§ 25)  - poskytuje sa ubytovanie poskytnutím prístrešia na účel prenocovania, sociálne poradenstvo, nevyhnutné ošatenie a obuv, utvárajú sa podmienky na vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny a prípravu stravy, výdaj stravy alebo výdaj potravín.

nevyhnutné ošatenie a obuv (§ 18) - poskytuje sa nevyhnutné ošatenie a obuv v rozsahu potrebnom na zachovanie ľudskej dôstojnosti. Za nevyhnutné ošatenie a obuv sa považuje aj použité ošatenie a obuv.

útulok (§ 26) – poskytuje sa ubytovanie na určitý čas, sociálne poradenstvo, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, pracovná terapia,  nevyhnutné ošatenie a obuv. Utvárajú sa podmienky na vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny a prípravu stravy, výdaj stravy alebo výdaj potravín, pranie, žehlenie a údržbu bielizne a šatstva, záujmovú činnosť. Táto sociálna služba sa poskytuje oddelene pre jednotlivcov a oddelene pre rodiny s dieťaťom alebo jednotlivcov s dieťaťom. 

domov na pol ceste (§ 27) - poskytuje sa ubytovanie na určitý čas, sociálne poradenstvo, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, zabezpečuje sa pracovná terapia, pomoc pri pracovnom uplatnení, utvárajú sa podmienky na prípravu stravy, výdaj stravy alebo výdaj potravín, vykonávanie základnej osobnej hygieny, pranie, žehlenie a údržbu bielizne, záujmovú činnosť. Sociálna služba sa poskytuje po skončení poskytovania sociálnej služby v inom zariadení, po skončení náhradnej starostlivosti alebo po skončení ochrannej výchovy.

stredisko osobnej hygieny (§ 60) - utvára podmienky na vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny.

 

Situácia na Slovensku

Predpokladá sa, že na území SR je 30 000 tisíc bezdomovcov. Podľa správ, ktoré sa objavujú v médiách, sa bezdomovectvo rozširuje. Zatiaľ neexistujú analýzy, ktoré by mapovali rozšírenie bezdomovectva v slovenských mestách.

Nasledovná tabuľka obsahuje počet zariadení sociálnych služieb v r. 2008-2012:

Ukazovateľ

2008

2009

2010

2011

2012

Zariadenia spolu

72

75

101

112

118

v tom

 

 

 

 

 

útulky

72

64

68

70

72

nocľahárne

-

10

23

27

30

domovy na pol ceste

-

1

10

15

16

Zdroj: Štatistický úrad

Doteraz nikde na svete nie sú známe úplné štatistické správy o stave bezdomovectva ani o účinnej pomoci, ktorá by dokázala tento problém vyriešiť. Bezdomovectvo má však ďalekosiahle následky pre jednotlivcov i na celú spoločnosť. Negatívne ovplyvňuje mnohé oblasti ľudského života vrátane psychického a fyzického zdravia. Nepriaznivý vplyv na spoločnosť sa prejavuje v narúšaní súdržnosti a veľkého finančného zaťaženia.

 

Bezdomovci v meste Dunajská Streda

Na území mesta Dunajská Streda sme k 28.2.2014 zaevidovali 48 bezdomovcov. Pre občanov v sociálnej núdzi sa poskytujú nasledovné sociálne služby: sociálne poradenstvo, nevyhnutné ošatenie a obuv  a počas zimnej sezóny zabezpečenie stravovania a poskytnutie prístrešku v unimobunkách.

Skupinu bezdomovcov tvoria muži a ženy vo veku 18 až 65 rokov, prevládajú muži s počtom 31 (65%). Z hľadiska partnerského života je medzi bezdomovcami 1 manželský pár a tri ženy majú partnerov (tiež bezdomovcov), z nich jeden pár čaká bábätko.

Niektorí bezdomovci už mali rodinu v minulosti, po jej rozpade už ďalšiu nechcú.

20 (42 %) bezdomovcov žije na ulici dva až päť rokov, 31 % žije na ulici rok až dva roky, za posledných 12 mesiacov sa na ulicu dostalo 6 ľudí (12 %), 15 % z bezdomovcov žije na ulici viac ako 5 rokov (z nich 2 osoby viac ako 10 rokov). V niekoľkých prípadoch sa ľudia dostali na ulicu opakovane.

Dvaja bezdomovci nemajú štátne občianstvo Slovenskej republiky, trvalý pobyt na území mesta majú 35.

Zdržiavajú sa počas dňa v priestoroch autobusových zastávok, pred obchodmi, v priestoroch pohostinstiev, v parkoch, v zdevastovaných obytných domoch, pod mostom, v kanáloch, v lesíkoch, atď.

Dôvody života na ulici:

  • rodinné problémy - po rozpade manželstva jeden z rozvedených partnerov skončil bez domova  - 16

Z toho - príchod nového partnera 6

  • zlá finančná situácia  - najčastejšie súvisiaca so stratou zamestnania a následnou stratou bývania – 14

z toho nemožnosť platiť pôžičku - 7

  • sociálno – patologické javy (alkoholizmus, gamblerstvo, drogy a iné) – 18

Viacerí oslovení mali/majú vlastnú rodinu, ale iba tretina bezdomovcov udržiava kontakt so svojou rodinou, ostatní o kontakt nemajú záujem z dôvodu pocitu hanby. U tých, ktorí udržiavajú kontakt s rodinou - výlučne na základe osobných stretnutí (väčšinou sa stretávajú so svojimi deťmi), funguje drobná pomoc vo forme poskytnutie jedla. S priateľmi z detstva sa nestretávajú, často sa za svoju situáciu hanbia. Priateľmi ľudí bez domova sú prevažne iní ľudia bez domova, s ktorými trávia väčšinu času.

Financie a majetok

Najväčšie každodenné výdavky pre mladých bezdomovcov predstavuje jednoznačne strava (každý deň saláma a rožky) a alkohol (čučo). Medzi ďalšie dôležité položky patrí oblečenie, kredit na mobil, mydlo, jednorazový holiaci strojček a cigarety.

Príjem:

  • príjem zo štátnych sociálnych dávok uviedli 27 bezdomovci,
  • starobný dôchodok poberajú 3 bezdomovci,
  • invalidný dôchodok poberajú 4,
  • brigády, príležitostné práce – 3,
  • nepravidelná práca na čierno – 2,
  • zber papiera, železa – 1,
  • pouličné žobranie  – 4,
  • zamestnanie - 1.

Viacerí bezdomovci priznali dlhy, ktoré majú, najčastejšie voči zdravotným poisťovniam, z hypotekárnych úverov (20) a rýchlych nebankových úverov (32).

Väčšina (37) z bezdomovcov nevlastní žiadny hmotný majetok, nanajvýš mobil. Osem bezdomovcov je spoluvlastníkom bytu alebo rodinného domu, ktorý neobýva.

Využívajú širokú škálu stratégií pri získavaní oblečenia a stravy. Oblečenie získavajú v charite a aj v lacných obchodoch (čínsky obchod) a z kontajnerov.

Vzdelanie

U respondentov prevládalo základné vzdelanie (31), stredné odborné vzdelanie majú 11 (výučný list), úplné stredné vzdelanie absolvovali 2 (maturita), 1 má vysokoškolské vzdelanie a traja neuviedli svoje dokončené vzdelanie.

Voľný čas

Väčšina bezdomovcov má všetok čas voľný, pretože nechodia do zamestnania. Z dôvodu absencie nízkoprahových denných centier väčšinu dňa vypĺňajú popíjaním lacného alkoholu a fajčením cigariet a nedopalkov, pozbieraných v parkoch, pri odpadkových košoch a podobne. Radi počúvajú rádio.

Nasledovnú štatistiku o bezdomovcoch poskytli terénni sociálni pracovníci mesta Dunajská Streda:

Počet klientov podľa vekového rozloženia

18-25

26-40

41-55

56-60

61 a viac

neudali

počet

3

14

16

9

3

3

 

Stav

slobodný/á

ženatý/vydatá

vdova/vdovec

rozvedený/á

žijú v partnerskom vzťahu

počet

14

7

8

16

3

 

Dôvody vyžadujúce azylové ubytovanie

osoby bez prístrešia

osoby po výkone trestu odňatia slobody

recidivisti trestných činov

alkoholizmus

gamblerstvo

drogová závislosť

počet

21

5

2

16

1

3

 

zdravotný stav

dobrý/vyhovujúci

zlý/nevyhovujúci

počet

18

30

 

ekonomické postavenie

zamestnaný/á

nezamestnaný/á

starobný dôchodok

občan s ŤZP, invalidný dôchodca

počet

6

35

3

4

 

-          z toho

-          z toho

 

 

 

sezónne práce  3

krátkodobo  2

 

 

 

nelegálne zamestnávanie  2

dlhodobo  33

 

 

 

verejnoprospešné práce  1

evidovaný/á na ÚPSVaR ako UoZ  33

 

 

miesto zdržiavania sa počas zimného obdobia

unimobunka v DS, nocľaháreň, azyl

u známych

v zdevastovanej prázdnej budove

na ulici, v parkoch, pod mostom, v kanáloch, v odstavených vagónoch,

počet

12

14

8

14

doklady

občiansky preukaz

zdravotná karta

 

počet

32

26

 

               

 

využívanie sociálnej pomoci od mesta

stravovanie

ubytovanie

sociálna pomoc terénnych sociálnych pracovníkov a zamestnancov MsÚ

počet

16

14

20

 

 

vlastná snaha o spoločenskú integráciu

práca

bývanie

rodina

 

 

počet

28

11

9

 

 

       

 

význam podpornej osoby a sociálneho pracovníka v živote bezdomovca

áno

nie

počet

35

13

               

 

Možná pomoc

Väčšina bezdomovcov (28) neočakáva oficiálnu pomoc pri úsilí dostať sa z ulice. 11 bezdomovcov si myslí, že situáciu by im pomohlo vyriešiť stabilné zamestnanie, ktoré by umožnilo zaplatiť si bývanie. 9 bezdomovcov si myslí, že založenie novej rodiny alebo vyriešenie problémov v už jestvujúcej rodine, čo by umožnilo návrat domov, by mohlo znamenať riešenie ich situácie.

Ubytovňa, v ideálnom prípade spojená s trvalou prácou predstavovala najväčšiu túžbu u štvrtine bezdomovcov. Vlastné bývanie by nepredstavovalo len možnosť vlastniť a môcť financovať nejakú nehnuteľnosť, ale zaradenie sa do spoločnosti, možnosť fungovať rovnako ako ľudia, ktorí majú domov.

Potrebovali by aktívnu pomoc pri hľadaní práce (individuálne sociálne poradenstvo v oblasti možnosti zapojenia sa na trh práce, ponuka možností krátkodobých brigád, pomoc pri vyhľadávaní pracovných ponúk a v oslovovaní potenciálnych zamestnávateľov).

Podporné psychoterapeutické skupiny s orientáciou na hľadanie možností obnoviť narušené rodinné vzťahy, pomoc pri riešení psychických problémoch by im pomohli.

Potrebujú individuálny prístup sociálnych pracovníkov. Terénna sociálna práca znamená aj stať sa medzičlánkom medzi organizáciami, s ktorými sociálny pracovník spolupracuje. V podstate ide o spoluprácu so sieťou inštitúcií. Terénna sociálna práca a poskytovanie základného sociálneho poradenstva je východiskovým bodom pri prvom kontakte s ľuďmi bez domova. Jej úlohou je zabezpečiť základné životné potreby klientov a poskytnutím pomoci predchádzať riziku života na ulici ďalším krokom býva poskytnutie informácií, ktoré u klienta absentujú a môžu prispieť k vyriešeniu jeho aktuálneho problému, v neposlednom rade je možné klienta distribuovať a informovať ho o všetkých službách, ktoré má možnosť využiť.

Potreby, ktoré nie sú uspokojované a sú podstatné pre bezdomovcov, možno zadefinovať nasledovne: strava, hygiena, bývanie, poradenstvo, preto resocializácia ľudí bez domova by mala vychádzať z 4 základných pilierov:

1/ zriadenie strediska osobnej hygieny, priestoru pre zabezpečenie osobnej hygieny, či už výstavbou, alebo rekonštrukciou a prispôsobením existujúcej budovy, stavby

2/ zriadenie centra, ktoré v sebe zahŕňa nocľaháreň, v najoptimálnejšom prípade aj ubytovňu, priestor pre poskytovanie poradenstva /pracovné, sociálne, právne/, ako aj priestor pre výdaj stravy

3/ pokračovanie v terénnej sociálnej práci – ako optimálneho nástroja sociálnej práce, kontaktovania, získavania si dôvery a samotnej resocializácie bezdomovcov

4/ zabezpečenie pracovných príležitostí

Ak chceme týchto ľudí dostať z ulice, potrebujeme terénnych pracovníkov, ktorí ich vyhľadajú, oslovia a poskytnú im sociálne poradenstvo, prípadne asistenčné služby. V súčasnosti túto aktivitu vykonávame prostredníctvom projektu, v rámci ktorého zamestnávame terénnych sociálnych pracovníkov a asistentov terénnych sociálnych pracovníkov spolu v počte 5.

K zabezpečeniu základných životných podmienok potrebujú bezdomovci jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Zriadením nocľahárne by sme vedeli poskytnúť ubytovanie poskytnutím prístrešia na účel prenocovania a mohli by sa vytvoriť priestory na vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny a prípravu stravy, výdaj stravy alebo výdaj potravín.

 

Aktivity riešenia bezdomovectva na území mesta Dunajská Streda

  1. Zámer: Terénna sociálna práca

Cieľ: Zabezpečenie sociálneho kontaktu s ľuďmi bez domova, vyhľadávacia činnosť, poskytovanie poradenstva

Opatrenia:       a/ naďalej pokračovať v terénnej sociálnej práci

 

  1. Zámer: spolupráca s partnermi terénnej sociálnej práce, s mimovládnymi organizáciami zameranými na pomoc ľuďom bez domova

Cieľ: Vytvorenie siete so zastúpením všetkých organizácií, ktoré majú snahu riešiť otázku bezdomovectva v meste

Opatrenie: a/ oslovenie organizácií - partnerská spolupráca (využívanie dobrovoľníkov, spolupráca s podnikateľským sektorom - databáza možností krátkodobých brigád, spolupráca s ÚPSVaR - napr. pomoc pri vyhľadávaní pracovných ponúk, ktoré popri práci umožňujú bývanie)

  1. Zámer: Zriadenie centra

Cieľ: Vytvorenie priestoru pre komplexné zabezpečenie ubytovania, priestoru pre poskytovanie poradenstva /pracovné, sociálne, právne/, ako aj priestoru pre výdaj stravy, v optimálnom prípade aj vytvorenie priestorov strediska osobnej hygieny

Opatrenia:       a/ výber lokality pre výstavbu, resp. rekonštrukciu, prispôsobenie existujúcej budovy

b/ príprava projektovej dokumentácie

c/ získanie finančných zdrojov

d/ zriadenie centra, zabezpečenie prevádzky, obsahovej stránky

 

  1. Zámer: Zriadenie strediska osobnej hygieny

Cieľ: Vytvorenie priestoru pre zabezpečenie hygieny ľudí bez domova

Opatrenia:       a/ nájsť vhodné priestory 

b/ vypracovanie projektovej dokumentácie

c/ stavebné úpravy, prispôsobenie priestorov

e/ zariadenie – technické, materiálne vybavenie hygienickej stanice

f/ organizačné, personálne zabezpečenie prevádzky

 

  1. Zámer: zabezpečenie pracovných príležitostí

Cieľ: Možnosť zamestnať sa

Opatrenia:       a/ v spolupráci s podnikateľským sektorom vytvoriť databázu možností        krátkodobých brigád, v spolupráci s ÚPSVaR pomoc pri vyhľadávaní pracovných ponúk, ktoré popri práci umožňujú bývanie

S prácou s bezdomovcami už máme skúsenosť. Naši terénni sociálni pracovníci majú o nich prehľadnú evidenciu a agendu. V prvej polovici r.2013 mnohým z nich pomohli pri vybavovaní dokladov (občiansky preukaz, zdravotná karta poistenca), pri podávaní žiadostí o pomoc v hmotnej núdzi, pri zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie atď.

Ak chceme systémovo riešiť problematiku bezdomovectva, pomáhať ľuďom na ulici začleniť sa do spoločnosti, prvoradou úlohou by bolo vytvoriť im pracovnú príležitosť a zároveň poskytnúť im ubytovanie, veď je nepredstaviteľné, aby neupravený, neumytý človek išiel z ulice do roboty a z roboty by sa vracal na ulicu. Bolo by však naivné myslieť si, že každý bezdomovec by s radosťou prijal príležitosť zamestnať sa. Z tohto dôvodu by sme mohli zabezpečiť bezdomovcom, ktorí o ňu prejavia záujem, zapojiť sa do pracovnej činnosti vo forme menších obecných služieb. Tým, ktorí o ňu prejavia záujem, by sme mohli ponúknuť celoročné ubytovanie v centre (kde by bola aj nocľaháreň) so zabezpečením súkromia napr.v izbách vo dvojici. Podmienkou by bola, aby bezdomovec bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a poberal dávku v hmotnej núdzi. Časť režijných výdavkov spojených s ubytovaním by si hradili klienti/bezdomovci sami z dávky pomoci v hmotnej núdzi, z príspevku na bývanie. Tým by sme mohli vytvoriť dvojstupňové riešenie bývania bezdomovcov.

 

Záver:

Sociálne služby na území mesta Dunajská Streda určené ľuďom bez domova sú poddimenzované. Problematika ľudí bez domova sa musí riešiť.

 

Príloha č. 1 (Vypracovala: Mgr. Szabóová Ágnes, Terénna sociálna pracovníčka)

 

Kazuistika klientky – bezdomovkyne.

Ide o 48 ročnú ženu, ktorá vyrastala v usporiadanej rodine. Študovala na strednej potravinárskej škole. V mladosti sa venovala športu. Ako 20 ročná sa vydala. Počas manželstva sa jej narodili 2 deti. Ako nám hovorila, bolo to jej najkrajšie obdobie v živote.

Jej otec zomrel, keď mala 30 rokov. Vo svojich 44 rokoch prišla o prácu, počas obdobia hľadania si zamestnania začali manželské nezhody. Dlhšiu dobu si nemohla nájsť prácu. Jej manžel utrpel nehodu, stal sa občanom s ťažkým zdravotným postihnutím. Nevedel sa zamestnať. Opakované hádky, zlá finančná situácia boli dôvodom, že siahli po alkohole. Nemali príjem, nevedeli platiť nájomné a hypotekárny úver, po vydražení bytu sa dostali na ulicu. Manžel klientky odišiel z mesta. Klientka má zdravotné problémy so žalúdkom, ochorenie pečene, vysoký krvný tlak, abúzus. Prechodne sa zdržiava u dcéry, ale nevychádzajú si v ústrety, chcela by bývať sama.

Počas práce s ňou sme jej pomohli nájsť prácu na dohodu ako telefonický operátor.

 

Kazuistika klienta – bezdomovca.

 

Ide o 51 ročného muža. Má ukončené základné vzdelanie. Počas mladosti sa zoznámil so svojou manželkou, narodili sa im 2 dcéry. Pracoval vo výrobe, manželka pracovala ako upratovačka, deti chodili do jaslí. Klient siahol po alkohole, nastali časté hádky s manželkou, zanedbal starostlivosť o maloleté deti, pomoc si hľadal v krčme od kamarátov.

Jeho správanie ovplyvnili psychotropné látky a alkohol. To bolo jedným z dôvodov, pre ktoré trpel paranojou. Bol presvedčený, že jeho manželka má milenca a celé okolie ho prenasleduje. Klient žil pomerne rušným životom, nechodil do práce. Týral manželku aj dcéry. Neadekvátny postoj k rodine nastal, keď jeho manželka začala pracovať ako upratovačka v krčme, nakoľko jej vyčítal, že sa nestará o deti, ani o domácnosť. Opäť začali časté hádky a bitky. Jedného dňa manželka podala na súd žiadosť o rozvod a odišla s dcérami. Muž sa zoznámil s inou ženou, ktorá sa k nemu prisťahovala. Celý deň presedeli v krčme, užívali psychotropné látky s alkoholom. Neplatili režijné náklady bytu, ani úver. Exekútor zobral byt, opustila ho milenka, muž sa dostal na ulicu.

Sme v dennom kontakte s klientom, využíva naše sociálne služby: stravovanie, azyl. Klient sa cíti spokojnejší, aktívne hľadá sezónne práce.

 

„Ľudia, ktorí potrebujú pomocnú ruku, budú na svete vždy, kým budú medzi nami ruky a srdcia pripravené pomôcť, majú títo ľudia nádej..“