Symboly mesta

Symboly mestaHistorická pečať a historický erb

Najstraršiu pečať mesta Szerdahely,  na ktorej je vyobrazený apoštol  sv. Peter, ( obrázok č.1) používalo osadníctvo už  začiatkom 15. storočia. V roku 1405  vydal kráľ Kráľ Žigmund Luxemburský  zákony pre meštianstvo, ktorými boli udelené osídliu  čiastočné výsady oppídia- stredovekého mestečka a tým  mohlo mestečko začať používať svoju  pečať. Postava sv. Petra na vtedajšej pečati prisudzuje mestečku - oppídiu„ sudcovské právomoci“ ktoré boli udelené stoličnému sudcovi sídliacemu v Gelle (dnes Holice na Ostrove).
Najstarší zachovaný listový dokument s odtlačkom  pečate pochádza z roku 1579. Na pečati  je apoštol sv. Peter  čiastočne zahalený v rúchu so znakmi sviatosti, so svätožiarou okolo hlavy. V ľavej polovici pečate   drží  v ruke kľúč od vstupu do nebeskej brány (čo zároveň znamená, že zem bola spravovaná  pápežom). Viď: SIG(illum) *DE* Z...* COMI(taus) POS(oniensis). Na odtlačku  pečate je badateľné jemné poškodenie alebo opotrebovanie  (z jednej časti odštiepená  malá časť) . Viac podrobností z odtlačku pečatidla nebolo  možné určiť.

Symboly mesta

Na dokumentoch zo 17. storočia je pečať jemne pozmenená.  V odtlačku  pečatidla je už viditeľná celá postava svätca (obrázok č.2).
Sv. Peter je  odetý aj tu v dlhom zvinutom plášti,  s pohľadom  upretým na nás, so svätožiarou nad  hlavou,  v ľavostranej časti s  kľúčom a v pravostrannej časti nesúci  knihu života  Evanjelium, ktorá je čiastočne ukrytá v riasení plášta. Kruhový nápis pečate je dobre čitateľný a opakovane potvrdzuje a symbolizuje postavenie mesta SIGILLUM OPPIDI ZERDAHEL ( postavenie stredovekého mestečka - oppídia).
Historické pečatidlo sa žiaľ vo víre dejín nezachovalo.

Je však zrejmé, že predstavení mestečka Szerdahely a aj spojeného mestečka Duna-Szerdahely pečatidlo používali ešte aj po roku 1854  pri určitých príležitostiach. (V roku 1854 sa spojili mestské časti Előtejed, Nemesszeg, Újfalu a Szerdahely do spoločného celku a od tohto obdobia bolo  zaužívané pomenovanie Duna-Szerdahely).
Historická veda, ktorá sa zaoberá náukou o  pečatiach-sfragistika,  uznáva odtlačok a  nie pečatidlo. Pri 1 a 2. odtlačku pečate je jednoznačne badateľné, že pečatidlo  bolo vyrobené z kovu s cieľom pečatenia do vosku.  Voskové  pečate boli často krehké, poškodzovali sa a dochádzalo k ich olupovaniu z papiera. Preto bolo používanie voskových odtlačkov pečatidiel začiatkom 19. storočia  na ústupe. Ich úlohu postupne preberali gumové pečiatky, ktorých výroba bola veľmi jednoduchá a v neposlednom rade menej nákladná. Ako zaujímavosť možeme uviesť, že aj keď sa začiatkom  19. storočia požívali  viac-menej už gumové pečiatky,  používalo sa ešte aj voskové pečatidlo.
Symboly mestaNa obrázku č. 3 je pekne viditeľný odtlačok gumovej pečiatky na Altenburgovej zbierke pečatí v Maďarského krajinského archívu v Budatešti.Odtlačok gumovej pečiatky obsahuje kruhový nápis: SIGILLUM OPPIDI SZERDAHELY a ako je viditeľné  tu  sa nachádzajú už zmeny. Na pečati je aj tu  vyobrazený dobre viditeľný  sv. Peter v dlhom plášti, so svätožiarou okolo hlavy nesúc v pravej ruke nie jeden ale dva kľúče ( na rozdiel od predchádzaujúcej pečate) a v ľavej ruke nesúci knihu Evanjelia. Okrem tejto pečate boli zachované aj ďalšie  pečate, napr. pečať mestského predstavenstva.
Prvý historický erb mestečka Szerdahely ( viď. obrázok č.4) má pôvod v odtlačku pečiatky na uvedenom obrázku č.3. Je jednoznačne evidentné a známe, že pečať bola základom pre erb, ktorého atribúty, vlasnosti a symboly prijala aj Krajinská komisia kmeňovej knihy na začiatku 20.storočia.
Pôvod mestského erbu zo začiatku 20. storočia charakterizujú nasledovné prvky:
 na striebornom podklade štítu je na zelenej lúke  sv. Peter oblečený v modrej tunike, na ktorej má odetý červený plášť. V jednej ruke má dva čierne kľúče a v druhej ruke drží zlatú knihu a nad hlavou má zlatú svätožiaru.

Pre revíziu miestnych, čiže mestských a obecných názvov starého Uhorska, v zmysle zákona z roku 1898 bola založená Krajinská komisia kmeňovej knihy (Országos Községi Törzskönyvbizottság). Komisia usporiadala do roku 1902 názvy obcí a opäť pretriedila mestá. Ku Szerdahelyu pripojila obce Nemesszeg, újfalu a Előtejed, ktoré mali dovtedy určitú samostatnosť.

Obci, ktorá takto vznikla, dala Komisia kmeňovej knihy dňa 9. októbra 1899 názov Dunaszerdahely (Dunajská Streda). Dnešný názov, ktorý je z roku 1919, je vlastne slovenským prekladom názvu z roku 1899. Tá istá komisia ministerstva vnútra spracovala medzi rokmi 1902 a 1910 otázku pečatí a erbov jednotlivých lokalít Uhorska. V zmysle nariadenia ministerstva si mala každá obec vyžiadať od komisii úradný exemplár svojho razítka alebo pečatidla. Každá obec sa mohla slobodne rozhodnúť, či si chce vyžiadať pečatidlo s erbom, alebo len s nápisom.

Dunajská Streda si vyžiadala len razítko s nápisom. Razítko bolo vyhotovené v roku 1910, kedy Komisia kmeňovej knihy objednávku Dunajskej Stredy schválila. Prípad starého erbu Dunajskej Stredy – ako erbu, ktorý na jednej strane nevyhovuje heraldickým požiadavkám, na druhej strane tiež preto, že sa mesto, zrejme vedomé nesprávnosti erbu jeho používania zrieklo – môžeme považovať za uzavretý.
Symboly mesta
Nakoľko sa Dunajská Streda opäť stala mestom, a erb je jedným z dôležitých spoločenských prejavov mesta, ako aj ozdobou, je odôvodnené nového, z heraldického hľadiska správneho mestského erbu.

Nový erb

Máloktoré mesto je v takom priaznivom položení, aby si mohol vybrať erb z radu hovoriacich erbov. Dunajská Streda k týmto šťastným mestám patrí, pretože erb, ktorý sme navrhli, aj pri najprísnejšom zachovaní heraldických zásad dokonale vyjadruje okrem názvu mesta aj jeho historickú minulosť a prítomnosť.

Heraldický opis nového erbu znie takto: “Na štiepanom štíte je pravé pole päťkrát modrozlato delené a v ľavom červenom poli je zlatý znak dňa stredy (Merkúrov znak).”

Symbolika nového erbu

Erb Dunajská StredaNový erb vyjadruje v heraldickej reči názov mesta, jeho historickú minulosť a prítomnosť.

Názov mesta vyjadruje erb takto: „Mesto Dunajská Streda, ležiace pri modrom Dunaji, ktorý preteká zlatými pšeničnými poliami.” Modré brvná v pravom poli sú heraldickým symbolom “modrého” Dunaja. Všeobecnou farbou obilia je v heraldike zlato a zlatými brvnami poukazuje práve na poľnohospodársku činnosť mesta. Celkový počet brvien – šesť – vyjadruje počet historických obcí, z ktorých terajšia Dunajská Streda vznikla.

V roku povýšenia Dunajskej Stredy na mesto, v roku 1960, boli – k pôvodným štyrom obciam, spojeným pod názvom Dunajská Streda v roku 1854 – pripojené ďalšie dve obce, Malé Blahovo a Mliečany.

Červená farba sa v heraldike používa len vtedy, keď ide o mesto v prísnom slova zmysle. Znak nachádzajúci sa na ľavom červenom poli, je medzinárodne užívaný znak stredy. Užívali ho už v stredoveku. Vznikol prehodnotením znaku Merkúra na znak stredy. Rimania mali jednotlivé dni pomenované podľa svojich božstiev. Bohom dňa stredy sa stal ochranca obchodníkov a trhovníkov, boh Merkúr.

V latinskom jazyku nazývali stredu dňom boha Merkúra aj v stredoveku, najmä v časoch renesancie a humanizmu – práve v tom čase, kedy Dunajská Streda získala titul oppida. Tento znak sa v astronómii užíva ešte aj teraz. Prvou výsadou, ktorá bola udelená Dunajskej Strede, bola práve výsada týždenných trhov poriadaných v stredu. Znak pre deň stredu vznikol, ako už vieme, zo znaku mytologického boha, ochrancu trhovníkov a obchodníkov.

Zároveň odkazuje na skutočnosť, z ktorej vznikol názov mesta – poriadanie týždenných trhov v stredu. Dunajská Streda bola vždy významným trhovým miestom.

Zástava mesta

Symboly mestaFarby zástavy mesta Dunajskej Stredy sú určené farbami erbu mesta. Podľa poradia farieb erbu majú byť farby na zástave zoradené takto: modrá – zlatá – červená.

Správna forma zástavy mesta Dunajskej Stredy je takáto: zástava má formu gonfagonu, čiže výška zástavy je polovicou jej dĺžky. Prvá tretina pravej strany zástavy (pri žrdi) je v celej výške modrá. Ďalšie časti zástavy sú delené paralelne z pozdĺžnou osou tak, že zlaté pole je hore, červené dolu. (Farebný obraz zástavy pozri na obr. č. 4).

Zástavu mesta používame pri slávnostných príležitostiach – pri štátnych sviatkoch, mestských oslavách, veľkých kultúrnych podujatiach.